CLEMENTIS Vladimír

Narodil sa 20. septembra 1902 v Tisovci, kde vychodil ľudovú školu. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici, v roku 1921 sa zapísal na pražskú právnickú fakultu. Niekoľko mesiacov študoval v Drážďanoch a v Berlíne. Bol zakladajúcim členom Voľného združenia a DAV-u. Po záverečných skúškach pracuje ako advokát v Bratislave. Stáva sa "advokátom chudobných". Rediguje DAV, s ostatnými davistami zakladá Spolok socialistických akademikov, Spoločnosť pre hospodárske a kultúrne styky s novým Ruskom, pracuje v UBS, v Ľavom fronte a v BIS-e. V parlamentných voľbách sa stáva poslancom za Horehronie (máj 1935). V parlamente vystupuje s presvedčivými prejavmi a interpeláciami. Po Mníchove žije v ilegalite, neskôr odchádza do exilu. Vo Francúzsku sa dostáva do koncentračného tábora, vstupuje do vznikajúcej československej armády, po porážke Francúzska sa dostáva do Anglicka. Aj tam ho ako "nebezpečného človeka" internujú. Po niekoľkých mesiacoch prichádza do Londýna, píše do emigrantských časopisov, prednáša, vydáva knihy, pracuje v Slovenskom seminári, vedie slovenské vysielanie londýnskeho rozhlasu. Po oslobodení sa stáva štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničia, neskoršie ministrom zahraničia. V roku 1950 je obvinený z buržoázneho nacionalizmu a zbavený funkcií. O rok neskôr sa dostáva do väzenia, v nezákonnom procese je odsúdený na smrť a 3. decembra 1952 v Prahe popravený.


Drahoslav Machala: Clementisovou cestou

"Slovensko nie je sociálnym ostrovom a Horehronie od Brezna až po Šumiac a Telgárt pod Kráľovou hoľou čím ďalej a tvrdšie zarába na svoj chlieb ..."

(DAV, 1931, roč. IV.,č.7 ).

Na začiatku tridsiatych rokov začali aj do Pohorelej silnejšie prenikať komunistické myšlienky. DAV v riporte z Pohorelej takto opisuje okolnosti, za ktorých vznikala organizácia komunistov v obci:
"Pominuli sa maďarskí páni, namiesto nichdošli noví a predsa sa všetko zhoršili. Prečo? Na mnohé prečo vedia iba komunisti odpovedať.- V Pohorelej bolo už 8 komunistov. Osem bielych vrán. A netajili svoje presvedčenie, odvážili sa s nim vystúpiť otvorene pred celou dedinou."

Autorom tejto, a mnohých ďalších reportáží z Horehronia, zvádzajúcich zúfalý zápas s rastúcou biedou je Vladimír Clementis. Na presvedčivom víťazstve komunistov v pohorelských parlamentných voľbách v roku 1935 sa nepochybne podieľala mimoriadna schopnosť Clementisa svojim vystupovaním si vedieť získať ľudí. V období pred voľbami často navštevoval obec a zblížil sa s občanmi. Nebolo zvláštnosťou, že s niektorými sa aj konšpiratívne stretával mimo obce, na odľahlých miestach chotára. Nemal povýšenecký vzťah k drobným ľuďom, prenocúval v chudobných dreveniciach, s mnohými ľuďmi si tykal. Po zvolení za poslanca Národného zhromaždenia sa počet jeho návštev v Pohorelej ešte zvýšil. Clementis sa snažil všemožne pomáhať tunajším ľudom. Písal žiadosti, interpelácie, niektorých obhajoval pred súdmi - a to všetko zadarmo. Obec navštívil aj tesne pred odchodom do emigrácie. Po skončení vojny ani vo vysokých štátnych funkciách nezabudol na svojich pohorelských voličov. Svedčí o tom stretnutie na oslavách prvého výročia SNP v Banskej Bystrici, pri jeho návšteve rodného Tisovca a ďalšie. Pričinil sa o presídlenie 50 rodín z Pohorelej na Nemcami opustené majetky vo Veľkej Lomnici, vyžiadal si krojovanú skupinu z obce na privítanie maršala Tita pri návšteve Bratislavy a stretol sa s folkloristami na partizánskom zjazde v Prahe v roku 1947.

Činnosť Dr. Vladimíra Clementisa na Horehroní je spojená najmä s Pohorelou. V úsilí zachovať jeho pamiatku, každoročne v septembri sa koná v spolupráci s mestom Tisovec diaľkový turistický pochod z Pohorelej do Tisovca, pod názvom Clementisovou cestou. Prvý ročník bol v roku 1982. V obci na počesť Vladimíra Clementisa bola jeho menom nazvaná jedna z hlavných ulíc.
 

- Peter Návoy -