Obsah

28. október 1918 - Vznik samostatného Česko-slovenského štátu

Typ: ostatné
Gemersko-malohotská župaPohorelá bola v rokoch 1901 -1923 sídlom tzv. slúžnovského úradu Horehronského okresu v rámci vtedajšej Gemersko-malohontskej župy.záznamy v obecnej kronike:

PREVRAT A VYTVORENIE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY:

Vývin svetových udalostí týkajúcich sa najmä dvoch vetví národa Československého v obci Pohorelej bolo po prvýkrát pozorovať už s postupom miestneho notárskeho úradu vyhlásením zo dňa 30. októbra 1918 dľa ktorého bolo v obci dané na všeobecnú známosť letákom, že vojaci, ktorí sú na dovolenej doma, každý ma nastúpiť vojenskú službu u svojho vojenského telesa. V tejto dobe v obci panoval kľud, až na to, že obyvateľstvo bolo s času na čas znekľudnené rekviráciou, trebárs nemalo ani toľko, koľko ku svojej každodennej výžive potrebovalo. Dňa 9. novembra 1918 došiel chýr do obce, že sa utvorila národná rada maďarská a že táto prevzala do svojej moci vedenie vlády, zabezpečujúc ochranu osobnú a majetkovú. Administratívne úrady dostali nariadenie, aby obyvateľstvo na toto bolo upozornené a dbalo na všetko to, čo zabezpečuje pokojné, vnútorné deje krajiny. S nariadením týmto súčasne bolo v obci prísne zakázané vymeriavať liehové nápoje. Tento deň došlo tiež prísne nariadenie, aby v každej obci bola utvorená národná stráž (občianska). Na túto výzvu zo stránky úradov bolo nariadené, aby sa utvorila občianska stráž a súčasne dľa došlého prípisu na obecné predstavenstvo od okresného veliteľa stráže v tej dobe pohorelského občana Ondreja Koszelya, poručíka v zálohe mali sa občania, nadovšetko dôstojníci, poddôstojníci a mužstvo hlásiť do 16. novembra 1918 dobrovoľne u veliteľa stráže, ktorého sídlom bola Pohorelská Maša. Odmena stupisím dobrovoľne bola stanovená denne na 20 Kor. a strava. Dôstojníkom mimo ich fix platu príplatok 30 Kor. denné. Po spomenutých výzvach bola dňa 7. nov. 1918 zápisnične utvorená maď. nár. stráž. Predsedom zasedania bol Gejza Kiszely, ktorý zasadnutie – na ktorom bolo prítomných 60 občanov a zápisnicu viedol Jozef Bahery, penzionovaný učiteľ – otvoril tým, že v smysle poverenia nadriadeného úradu on bol požiadaný a vynucovaný pre obec Pohorelú, aby utvoril v obci občiansku stráž. Zvolených, poťažne do soznamu bolo prijatých 60 občanov.


VÝVIN UDALOSTÍ V OBCI V DOBE PRIECHODNEJ:

Po nastúpení vlády Károlyiho okolo 30. októbra 1918 v obci panoval v obci úplný kľud a poriadok až na to, že denne dochádzali pešo vojaci od Lučenca a Zvolena s úplným výstrojom a výzbrojom a idúc po ceste, strieľali z pušiek do povetria. Neboly v obci žiadne výtržnosti až na – to, že vojaci sháňali po obci fajčenie (tabak). V deň 4. novembra predpol. od 10. hod. do 4. hod. dopol. notár Arpád Kajaba spolu i s obchodníkom Gejzom Kiszelyom rozvažovali na stanici v Pohorelskej Maši priamo z vagónov pšenicu, keď počuli chýr, že v Šumiaci rabujú. Vrátili sa domov a už počuli v obci ojedinelé výstrely z voj. pušiek. V ten deň večer okolo 5-6 hod. počalo sa obyvateľstvo shromaždovať na uliciach a pod vedením istého Poľaka štátrotmajstra, ktorý bol na druhý deň spoločne i s manželkou maď. vojakmi – rumunmi zastrelený počalo rabolať krčmu Leopolda Šchreibera na nižnom konci obci. Po úplnom demolovaní domu a náradia tiahla tlupa ľudu do hora a v ceste vyrabovala obchodníka a mäsiara Ľudovíta Műlera. Po tomto vyššie znovu obchod Leopolda Schreireba v strede obce, taktiež obchod Antona Jarabína a krčmu Márii Ludvigovej, vlastne Kajabovú. Rabovania súčastnili sa takmer všetci obyvatelia. Plienenie šlo takto cez celú noc až do druhej hodiny ráno. 5. nov. ráno vypukol v obci požiar, ktorý rabovanie t. j. plienenie zastavil. Zhorelo asi 7 hosp. budov. Požiar vypukol u Pompuru, kostolníka. Spolu sním zhoreli i jeho susedia. V deň 5.nov. okolo 9. hod ráno došlo do obci maď. vojsko. Boli to sami Rumuni. K ním predvolaný bol veliteľ Gejza Kiszely s farárom Rudolfom Dollákom a rechtorom Jozefom Baherym ako i s ob. Rychtárom Jozefom Tlučákom na vŕšok ku kostolu. Keď došli vpredu uvedení na vykazované im miesto, bolo tam asi 20 vojakov a mali postavené 2 kulomety. Medzi vojakmi bol i notár Kajaba, správca Coburgovských závodov Pavel Eisenhut, pokladník závodov Arnold Gomory, ďalej Bartolomej Krajčí a učiteľ Uty, všetci spomenutý z osady Pohorelská Maša a všetci ozbrojený loveckými puškami. Veliteľ vojska vyzval Kiszelya, že veliteľstvo stráže musí prijať. Dal im úpravu ako má v obci pokračovať a vyhlásil, že každý občan je povinný jeho rozkazy oplniť. Po tomto Kiszely slávnostne složil sľub a hneď na tvári miesta i prísahu. Ostatní 60-ti ako to už bolo uvedené, boli pozvaný do kostola a tym pred oltárom v prítomnosti farára Dolláka složili tiež prísahu. Prísaha týchto 60-tých skladaná bola 6. nov. Pri tejto príležitosti, keď bolo vojsko na zmienenom vŕšku, notár Kajaba žiadal Kiszelya, aby bolo obyvateľstvo kázané či si prajú, aby sa vrátil späť do úradu. Na toto dňa 7. nov. dľa zápisnice bolo svolené obyvateľstvo do obecného domu k porade podpredsedníctvom Gejzu Kiszelya. Prítomných bolo 47 občanov, ktorí jednohlasne sa usiemnili na tom, aby notársky úrad prevzal do tej doby, kým sa pokoj a poriadok v kraji neustáli a po tomto, že sa prevedie voľba, keď sa starší z fronty späť vrátia, aby sa aj oni mohli súčastniť voľby notára. Bola tam reč tiež i o jeho osobnej a majetkovej bezpečnosti.
Vojaci, ktorí vzali v prísahu Kiszelya, šli po obci a hľadali výtržníkov predošlo – večerných nepokojov. Medzi iným vnikali tiež i do domu Juraja Poľáka Peckára, štábn. rotmajstra. V tej chvíli ako šli dnu, podávala manželka svojmu mužovi voj. pušku. Bez všetkého opytovania bola vojakom strelená do čela a klesla mŕtva. Po tomto manžel Poľák, chytiac pušku, vybehol von a cez dvor a humno utekal do poľa smerom ku Hronu. Vojaci kričali za ním, aby zastal a vzdal sa. Keďže rozkaz neposlúchol, strieľali po ňom. V úteku bol smrteľne postrelený v poli v dieli "Nad Bor", kde klesol mŕtvy. Mŕtvolu Poľáka doviezol domov Jozef Paroš. Vojsko nedovolilo farárovi, aby mŕtvola táto bola pochovaná kňazom a zahrabali ho do cintorína len na stranu. V dome Poľáka bola prevedená prehliadka, nakoľko on bol pôvodcom spáchaných výtržností. Pri domovej prehliadke našlo vojsko v jeho byte 2 voj. pušky, rôzne súčiastky do guľometu, 2 bedny munície a mimo toho zasolené mäso z dvoch jeleňov. Ostatní výtržníci, ktorí boli veľmi agílní a usilovní pri rabovačke, odskočili do hôr a nevrátili sa len po 2 – 3 týždňoch, keď panoval v obci kľud a poriadok. Od doby utvorenia občianskej maď. stráži až do 5. jan. 1919 vládla v obci v obci táto stráž a úradovalo sa dľa pokynov maďarských. V deň 5. jan. 1919 okolo druhej hodine ráno od Liptovskej Tepličky krížom cez vrchy došlo vojsko v počte asi 70 osôb. Boli to Slováci v maď. voj. uniformách. Previedli niektoré vyšetrovania a dopoludnia okolo druhej hodiny vzdialili sa smerom do Heľpy. V ten čas z Pohorelskej Maši upŕchlo maď. četníctvo zo svojej stanice smerom na Muráň, ako i úradníctvo hl. slúžnovského úradu z Valkovne.


POLITICKÁ SITUÁCIA V OBCI:

Dňa 5. dec. 1913 utvorený obecný výbor bol platný až do 31. dec. 1919 dľa zásad v tej dobe jestvujúcich podľa § - u 41 zak. čl. XXII zr. 1886. Tento obecný výbor následkom nastúpenia jednotlivých členov do války nebol dodržaný, ale po dobu války boli osoby v ňom takmer neprestajne menené. Po prevrate (rabovačke) panoval v obci za dlhšiu dobu kľud. Po tomto nastaly politické boje organizovaním politických strán. V čele takejo organizácie stál farár Dollák, ktorý založil v obci stranu kresť. soc. Strana táto vyvíjala sa až do 15. sept. 1919, kedy došiel do obce legionár Juraj Kriak a založil v obci stranu "Slovenská Národná Roľnícka". Nastali politické ale aj osobné boje medzi dvoma vodcami politických strán. V deň 13 – 14. dec. 1919 notár František Babnič pozval do obecného domu jednotlivých občanov za účelom prevedenia voľby do obecného výboru. Na túto schôdzu dostavili sa však aj občania nepozvaní v čele Juraja Kriaka. S prevedenou voľbou, poťažne jej členmi neboli spokojní a ešte v ten deň večer odobrali sa sťažovať si do Pohorelskej Maši k hlavnému slúžnemu Štefanovi Daxnerovi, žiadajúc ho o nápravu. V deň 15. dec. došiel do obci hl. slúžny Štefan Daxner a v prítomnosti mnohých občanov zvolil nový výbor, ovšem voľbu pred tým dňom prevedenú vyhlásil za neplatnú. Tento obecný výbor konal svoju funkciu až do r. 1923, kedy bola prevedená voľba dľa zák. rep. Československej. Prvé voľby do N. S. boli v obci r 1920, pri ktorých najväčší počet hlasov dosiahla strana "Slovenská Národná Roľnícka".
 

- v roku 1931 zapísal kronikár Jozef Novák -

(pozn.: výpis záznamov z kroniky bez gramatických a štylistických úprav)

 

Odkazy:
Deklarácia slovenského národa


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 5. 3. 2018 11:02
Autor: Správca Webu