Obsah

29. januára 1945 - Oslobodenie obce rumunskou armádou

Typ: ostatné
1944Partizáni z Pohorelej - Juraj Tlučák a Bialik (archív OÚ)Záznam z obecnej kroniky - 1945 (bez štylistických a gramatických úprav:

PO OBSADENÍ NAŠEJ OBCE NEMCAMI A MAĎARMI:
Dňa 24. X.1944 obsadili našu obec Nemci a Maďari. Tým bolo vlastne tu povstanie vojensky potlačené, ale z hôr viedlo sa neustále ďalej až do oslobodenia. Život v našej dedine bol celkom ochromený neľudskými nariadeniami a hrozbami. Podnikali proti miestnemu obyvateľstvu razie ako odvetu za pokračujúcu partizánsku činnosť v okolí i priamo v obci. Po prelome frontu Nemci usadili sa v Heľpe, tam mali i svoje veliteľstvo. V našej obci ostali hlavne Maďari. Ich vojaci boli takmer denne prepadávaní partizánmi z okolitých hôr. Maďari nevedeli si s nimi poradiť, preto na razie proti obyvateľstvu prichádzali Nemci z Heľpy. Pri prvej takej rázii odvliekli do Helpy 350 mužov z Pohorelej a pri tom odstrelili ešte priamo v obci Pohorelej troch našich občanov: 39-ročného Karola Datko Vanca, zostala po ňom vdova a 2 nezaopatrené deti, ďalej zastrelili 24-ročného Karola Tlučáka Baboša a 23-ročného Michala Tereka, ktorého odstrelili vo vlastnom dome. Prvých dvoch na dvoroch školy na Sihle. Po Karolovi Tlučákovi ostal otec a matka, a po Michalovi Terekovi vdova a matka.
Do Heľpy odvlečeným mužom bolo pohrozené, jestli nevyzradia partizánov, prípadne ich pomocníkov, lebo spojencov, že budú všetci bez milosti postrieľaní. Naši občania bez rozdielu svorne sa držali. Nevyzradili nikoho. Zásluhou našich dvoch občanov a to bývalého komisára obce Juraja Šťavinu a bývalého gardistu Mateja Syča Tunobera neutrpeli naši občania ďalšie straty na životoch, lebo všetkých prepustili, keď sa za všetkých svojím ručením prihovorili. Uvedené stalo sa počas najkrajších sviatkov všetkých kresťanov na Vianoce dňa 26. decembra 1944.
Nie zadlho potom nasledovala druhá rázia dňa 3.I.1945, kedy Nemci odvliekli z obce 250 mužov do Závadky. Vtedy vypálili Nemci v Pohorelej 6 cigánskych domčekov a streľbou poranili 2 cigánske deti, z ktorých jedno zomrelo a jedno vyliečil lekár maďarskej armády. Do Závadky s odvlečenými našimi chlapmi mali Nemci dvojaký úmysel: pobyť všetkých 250 chlapov elektrickým prúdom, alebo zavliecť ich do Nemecka. Nepomáhalo už ani prosenie dvoch vyššie spomenutých, neosožil ani príhovor lesného radcu Ing.Holmana v prospech zajatých. Boli však predsa zachránení nečakaným vystúpením práve vtedy v Pohorelej prítomného nášho občana a rodáka Jozefa Dovalu, ktorý bol duchovným robotníkov – Slovákov v Nemecku a súc mu dovolenej navštívil i svoje rodisko. Keď sa dozvedel, čo hrozí Nemcami zajatým jeho rodákom, išiel do Závadky na nemecké veliteľstvo a tam odprísahal, že v obci Pohorelej nieto partizánov, okrem jedného, (ktorému Nemci nemohli nijako škodiť), hoci vedel, že z Pohorelej jesto niekoľko desiatok partizánov, predsa urobil to pre záchranu toľkých ľudských životov.
Pri druhej rázii boli poranení piati partizáni. Potrebovali okamžitú lekársku pomoc. Najbližší lekár bol len v Helpe, kde už bolo nemecké veliteľstvo a po 18. hodine nesmel sa už nikto zdržovať mimo svojho domu. Predseda miestneho nár.výboru Jozef Terek dostal zprávu o potrebe lekára. Tento mal poruke podpredsedu rev. MNV Mateja Datku a člena výboru Mateja Syča Milého. Poradili sa, že lakára zavolajú prostredníctvom miestneho farára Štefana Kašaja. Matej Datko našiel spoľahlivého furmana Jána Pompuru a Matej Syč išiel do fary, kde sa o veci dohodli. Kočiš odišiel s listom pre farára. Lekár, ukážuc prípis od farára, dostal povolenie k ošetreniu zdánlive chorého farára. Tak dostali ranení partizáni lekárske ošetrenie.
Istý partizán pri prepade na Nemcov, bol ranený do kolena. Potreboval nemocničné ošetrenie. Po porade bol menovaný schovaný do domu Márie Polákovej „Citar“. Potom, keď sa zranenie zhoršovalo, bola mu vystavená legitimácia, kde bolo udané, že je stolárskym pomocníkom Juraja Maleckého a že sa mu stala nehoda pri hotovení dreva a tak bolo umožnené, aby ranený bol zavedený do nemocnice v Brezne nad Hronom.
Nemci pri vyšetrovaní chovali sa k našim občanom tvrdo, nejednému vyšetrovanému dostalo sa týrania a úderov kolbami. Za obsadenia Nemcami boli uväznení traja naši občania: Jozef Terek, predseda Revolučného MNV, Pavol Zubkovič a Ján Mička st. Uväznili ich na krajskom súde v Banskej Bystrici. Proti partizánom a povstaniu z tunajších občanov nevystúpil nikto. Po ujdení miestneho veliteľa Hlinkovej gardy vlastne tu už ani gardisti neboli, i dovtedy boli iba na papieri.
Masové hroby u nás nieto. V horách za Hronom našly sa 3 kostry neznámych obetí predošlých bojov a tri našly sa i na holiach.
Nemci pri svojom ústupe odvliekli asi 30 rádií, variče a iné veci. K plánovanému soberaniu všetkých cenných vecí a odvlečeniu mužov už nedošlo pre veľmi rýchly postup Červenej armády.
Dňa 29. januára 1945 obyvatelia našej obce uľahčene si vydýchli, keď videli posledných Nemcov, ktorí utekali pred ruskými a rumunskými jednotkami. Pri svojom ústupe zničili 4 cestné mosty, odstrieľali telefónne a telegrafné stĺpy, rozbili železničné výhybky, poštový úrad, budovu Štátnej lesnej správy a ešte poškodili i iné verejné a súkromné budovy. Obyvateľstvo radostne privítalo prichádzajúce víťazné vojská. V obci bola postavená slavobrána. I miestna cigánska hudba mala účasť na srdečnom privítaní. Do obce prišly rumunské oddiely.
Ukončujem kapitolu z tak významného úseku života našej obce. Z uvedeného vidno, že miestna obec medzi prvými obcami Horehronia činne zúčastnila sa povstania a statočne vzala svoj podiel na oslobodení v práci, i v boji, obetiach i utrpeniach.
 

- zapísal kronikár Anton Vajcík
(učiteľ na rímsko-katolíckej ľudovej škole v Pohorelej) -

 

Odkazy:
Spomienky Františka Tlučáka - priameho účastníka SNP


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 5. 3. 2018 10:13
Autor: Správca Webu