Obsah

Tragedia v Balade o horách

Typ: ostatné
Do pamate obyvatelov Pohorelej a Telgartu sa 8. marec 1956 zapisal ako den tragedie, ktora by nemala zostat zabudnuta. Prave pred patdesiatjeden rokmi sa spustila lavina zo Stelerovej doliny v Dolnej Lehote a zasypala zrub so sestnastimi lesnymi robotnikmi a dvoma pomocnickami. Zmienku o nestasti najdeme aj v knihe Bozeny Bobakovej Balada o horach. Prvy uryvok je z poviedky Sneh, sneh! a druhy z poviedky Lavina:

Naraz im vsetkym odrazu udrel do usi zvlastny zvuk. Nedalo sa to k nicomu prirovnat. Akoby desiatky tazkych lietadiel boli leteli ponad dolinu a do toho priserneho hukotu miesal sa zlovestny praskot a lomoz.

Chlapi znehybneli a nacuvali. Ani den posledneho sudu sa nebude hlasit hroznejsie, ani ten nesvitne v sprievode vacsieho buracania, druzgania a svistania. V kazdu desatinu sekundy zaznel obrovsky vybuch uprostred hluku. Lomoz staby sa kolisal zboka nabok. Koliba sa zachvela.

„Pan boh s nami,“ zacal stryc Peter svoje oblubene uslovie, ale nedokoncil ho. Obrovsky naraz v sprievode pekelneho hukotu zmietol kolibu z povrchu zeme. Nebolo viac chlapov, nebolo viac mocnych drevorubacov, ani zrubenej koliby, len obrovska masa snehu, ladu, zeme, storocnych kmenov, obrovskych balvanov sa valila nezadrzatelnou rychlostou dolu dolinou. Len jednu pamiatku si vzala z kolibky: podlhovasty predmet tvaru ludskeho tela, ktory z izbice vymrstil nesmierny tlak vzduchu. Lavina mu podbehla, vzala ho na svoj chrbat a vliekla ho az k poslednemu useku svojej cesty, ku staremu buku pod Kosariskami. Vchod na luku bol pre jej rozmery prilis uzky. Tam sa musela zastavit.

To hola spolu s vetrom zhodila svoju hrdu parochnu. Vzpinala sa teraz holohlava, vitazna. S vetrom si podavala ruky. Zlomyselne dielo obrovskych rozmerov sa podarilo. Niet viac ludi tu hore.
 



Lukasovej zene zvestoval chyr svokor. Dozvedel sa ho v krcme a nemeskal potesit nim svoju nevestu. Vosiel k nej do komory.

„No, grofka, uz ti je po slave. Uz ta nebude mat kto obskakovat. Tam ti je muzicek pod osustom zahrabany.“

Marka bola zvyknuta na jeho ustavicne hundranie i jeho cudne zvyky. Snazila sa, aby ju jeho drobne zlomyselnosti nevyviedli z miery.

„Co rozpravate?“ nedovercivo sa rozhodla vypocut ho.

„Pod holami mi lezi najmladsi syn zabity a jeho fiflena za nim ani slzu nevyroni, hu-hu-hu...“

Maria ho schytila za plecia a triasla nim ako nepricetna:

„Co tarate! Kto vam to povedal? Kedy sa to stalo?“

Pochytila kabat, prehodila si vlniak a vybehla do dediny. Po ceste postavali hluciky ludi a vzrusene gestikulovali. „Je to pravda, ludia?“ zavyla ako vlcica. „Preboha, kolki chlapi a moj medzi nimi!“ „Veru pravda,“ prisvedcili jej sucitne zenicky.

„Siel sa tam niekto pozriet? Ako sa to rozchyrilo?“

„Jeden chlap sa vraj zachranil. Koniari prisli povedat do stareho mlyna pod Morovou. Nevieme este, ci to je.“

V starom mlyne pod Morovou byval nedavno prisly hajnik. Zeny z Mytnice nasli tam uz mnoho ludi zo susednej Bystriny. Hajnik bol na dvore a prave rozkladal, ked Mytnicanky dobehli.

„Zastavil som sa pri furmanoch, ked som sa vracal z reviru. Zhovarali sme sa, ked vrazil do dveri a zachrcal: osust - tam hore - vsetci mrtvi... a zamdlel. Zviezli sme ho sem ku mne. Bol velmi vysileny. Ma viac ran na hlave, hnusne zlomenu nohu a aj inde bude polamany, lebo len co sa pohne, hrozne stene. Obriadili sme ho, ako sme vedeli. Rychlo mu treba doktora. Kto je z Mytnice, nech ide potichu pozriet. Ale musi byt tuhy chlap, ked pri tolkom zraneni vladal este dobehnut k mastaliam.“

Marke sa pri pocuvani tychto slov robili pred ocami cierne kruhy. Jedinym trhnutim roztvorila dvere dokoran a nasla sa v kuchyni. V okamihu zbadala v kute oproti oknu dreveny povalac a na nom muza s mnozstvom obvazov na cele, cez ktore presakovala krv. Aj ruka bola omotana bielym lanovym uterakom, aj rozhalena hrud. Od dveri sa nijako nedalo rozoznat, kto je to. Nahla sa nad muzskeho, pozorne nadvihla obvaz, ktory mu zakryval tvar. Spomedzi husteho strniska brady zasvietila jej do oci voskovozlta pokozka, bleda od straty krvi. Spoznala pevne lomeny uhol celusti a drahe, ostro rezane pery, silne a nehybne.


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 4. 3. 2018 09:25
Autor: Správca Webu