Obsah

Lucia je neobyčajný deň pred Štedrým dňom

Typ: ostatné
Na Luciu neslobodno šiť, priasť ani chleba piecť!
Ak na Luciu šije žena chlapovi košeľu, stihne ho v nej pri práci nešťastie.

Jedna žena vraj nič nedala na starú obyčaj a pustila sa večer v deň Lucie do pradenia. Nepriadla dlho. Do izby vstúpila žena (Lucia) a upozornila ju, že je Lucie, aby nepriadla. - Priadka však neposlúchla. „Kim sə Lucka pritlucka, vreťęnko sə ubucka“, odvrkla a priadla ďalej...
Ale čochvíľa zbadala, s kým mala a má do činenia. - Dolu komínom padlo veľa vretien, neznáma žena zmizla a priadka začula výstrahu. - Ak ich všetky (vretená) nezapradie, Lucka ju zadusí.
Priadka sa však vynašla. Zapriadla každé vreteno iba jednou nitkou a bola vraj zachránená. Keby sa nebola chytila rozumu, nevedno, čo by sa jej bolo stalo!

Iná vraj zle pochodila. Cez deň piekla chlieb a večer si ľahla na pec. Prišla k nej Lucia a pýtala si „poškropka“ (malý chlebík upečený z cesta, naškrabaného z korýtka). Keď sa okúňala, zhodila ju vraj na zem.

Na Luciu sa túlajú strigy a škodia ľuďom i statku. - Proti zlej moci stríg pomáha cesnak. Aby nemala striga nad človekom moc, treba si potrieť čelo cesnakom na znak kríža. Tak isto vraj i ruky.
Pred strigami chráni gazdiná statok tým, že potrie maštaľné dvere cesnakom. Keď sa obáva o vemená kráv (striga môže odobrať mlieko), aj tie ponatiera cesnakom.
Na Luciu dostane aj pes cesnak. Bude vraj od neho zlostný a škodlivé ruky budú sa strániť dvora.

V deň Lucie začnú parobci vbíjať do kláta železný klin. Každý deň do Božieho narodenia tlknú naň raz a na Štedrý deň vbijú ho celý do klátu.
Keď ráno na Božie narodenie ide parobok do podšopy nakuknúť, nájde klin vytrhnutý. - Striga, ktorá chcela domu škodiť, ho musí vytiahnuť. Na kláte je (ako vravia) aj krv, lebo striga musela klin vytrhnúť zubami...

Voľakedy začínali parobci na Luciu odtínať „ščəľinki“ (triesočky); každý deň jednu až do Štedrého dňa. Na Štedrý večer, keď šli ľudia na Polnočnú, šla celá hrča parobkov so zvedavcom, ktorý niesol „ščəľinki“ a trojkráľovú kriedu do domu, kde mali kozub.
Parobok, ktorý sa na pokus chystal od Lucie, sadol si pod kozub, urobil okolo seba trojkráľovou kriedou „glejs“ a po jednej začal „ščəľinky“ páliť. Len čo začala prvá horieť, zazrel skákať okolo seba strigy. - Nemohli sa mu však zblížiť, bránil im „glejs“. - Ostatní parobci však nič, celkom nič nevideli...
Ak samopašný parobok zabudol na ochrannú trojkráľovú kriedu, strigy ho poriadne vyzvŕtali. Odnechcelo sa mu umývať na budúce znova.

Na Luciu začne dievča hrýzť do jablka. Každý deň do Štedrého večera si z neho kúsok odhryzne. Môže hrýzť len hornými prednými zubami. Keď ide na Štedrý večer na Polnočnú, dojedá ho. - Aké meno má prvý, ktorého stretne, také meno bude mať jej budúci.

- G.Horák: Pohorelá - dedina pod Orlovou (1939-1942) -


Vytvorené: 19. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 18. 6. 2019 13:51
Autor: Ján Pompura