Karol Vosko: Privítanka

Po teľikich rokoch rad vas šỵtkich viďim
a pohoreľčỵnę užỵť si nebriďim.

Veď takich slọf hrdỵch jakimi gvarimỵ
neuslỵšỵš ňikde. A s tỵm se hrďimỵ.

Pres tęgo našgo „G“ je to vec na gada,
Jako pres stromčękof ovocna zahrada.

Bo keď se zỵjďemę čỵ v Prahi, čỵ v Čadcỵ,
Po svọjmu tľapəmę jak spravňi gaďaci.

Ale roki leťo, nova doba tuje,
ňanko s vnučatkami tlumač potrebuje.

Choc sọ Pohoreľci, majọ dva jazỵky
- vnuk zmoderňizovanỵ, ňanko trime zvỵky.

Vnuk vę čo to laser, gigadžaul čỵ štylka,
ale ňevə čo to frọmbija s cęďilka.

Ňevə čo to apštok, buksa, švinga, tuľaj,
na jakęsik „Ladę“ ťisicę utuľa.

Ňevə čo kolotka, čo na lỵškę muki,
Aňi na koľiboch čo volali suky.

Ňevə čo handrlok, čo falečnę jarmo
O trojnoch a krampľoch už aj graveť darmo.

Ňechuťọ mu škorcę, poləvanę kvaki,
pỵta samę stejky, šutemin dajaki.

Čỵr mu nepasuje, ber ego na spaňa,
Anglicke bifteki, debrecinske zgaňa

Kruťənka mu smrďi, dohan ščỵpe očỵ,
Na francuski martel vỵvaľuje očỵ.

Čo to terefəndỵ aňi ňechỵruje,
načọš mu to veďeť, keď sę to ňepije.

Slovo meškerənda neslỵšal v žỵvote,
mỵsľi, že drəľ habỵ kvačỵli po plote..

Pošleš go na triasky, nepude ti haba,
bo v telkaču ide Eruption a Abba.

Do laďicỵ hľaďi od rana do rana,
o robote gvari: „ňanku, to ňę mana“.

Keď tranzistor pusťi, prchne zę sťan malta,
a do magneťaka jednostajne šparta.

Grọdzki neporiadi, sviňọm nepocudi,
ale kelbas metrak rozkaže zaudiť .

Pošli go vỵkydať, ta ťe hnəd vỵchvaľi,
jako kebỵs bỵl vrah, čỵ Bacuch podpalil.

Do stajni nepozre od zimỵ do leta,
ale aj dva bravỵ vỵvlọčỵ do sveta.

Šanovať si habky hore si ňebere,
Novę rifle šucha a tri razỵ pere.

Okruhľak ňekupi, ləta s golọm hlavọm,
vodičkę nepije, hosťi sę lęn kavọm.

Grošỵ ma po vreckoch teľo jako smeťi
a večer čo večer na diskoškę leťi.

Nedožỵje sę tęn duhych rokọf,
bo každỵn božỵ dəň ləta jako pokọf.

Ňevə ďe ku pile, aňi ďe do šmeksu,
Od fegnara ňechce ale lən z Tuzexu.

Ňevə čo pochvalen, keď stretňe staršego,
čau, čaves, čavko, to pozdravỵ jego.

Rožki s narančami do pomỵji meta,
Spukať go nemožęm, žę ma pravo veta.

Nevə čo navloky, pľundre ani čuha,
chodi jak ministęr, každỵ dəň ta pľuha.

Vahan ňevỵstruga, dratvỵ ňeusuka,
Lęn za glupotami furt a večne stuka.

Kọvęň, faska, putňa – tęž mu cudzę slova
bo mu v hlave mata lən technika nova

On vę čo to trafo, čo pascal čỵ torr,
čo ščỵpəňa jadra čỵ mikroprocesor

A tak sę zgvariọmę jak Ňęmec s Maďaręm,
ọn lęn o tỵm novỵm a ja zas po starỵm.

S tỵm ňeščasnỵm chlopcỵm je to večna paroľ,
gvari mi „VY LAIKU“ a və žę žęch „KAROĽ“

Totỵ starę slova traťọ sę nọm z rečỵ,
o ich chasňovaňu mlodỵch nepresvedčỵš.

Šỵca majọ školỵ, ku svetu sę majọ,
Ta si po novỵmu aj reč opravjajọ.

A keď nechcę ležęť s bugačỵm na pecỵ,
trim sę podľa mlodỵch, poznavaj ich vecỵ.

Asi bďe ľepšỵ v ňešnim svete novỵm
žębỵ si go uctiťaj panskejšỵm slovỵm

Ošanuj aj gvarę, keď chcęš kračať v šore
ber knihy do ruky a maj ušỵ hore.

Treba aj nọm staršỵm zgaňať šľabikare,
a ďalęj sę učỵť na koľana starę.

Bo za pecọm ňeska asi nik neležỵ,
ta nọm treba bežęť jak calỵ svet bežỵ

Kijaň, capin, ščỵpak – aj tu sę prežỵlỵ,
veď to pre človeka mordoviska bỵlỵ

Bapka, mlotęk, kosa, ruťənę na šope,
krọmpele uš tęž nik motỵkọm ňekope

Na šỵtko technika, v hore v poľu, dọma,
musiš jọ ovladať, čobỵ zęs nechrọmal

Nigdaj sę nevroti susedski čas zlatỵ,
bo uš od pəňazi každỵn napỵnčňatỵ.

Nebỵlo bars čo jesť, aj pilo sę malo,
zato ľən z poťechi všę sę zaspəvalo

Začỵna zabava, ta si sťeblo staňte,
pripijọm:
Na zdravja! Zum Wohl! A votre santé!

- Karol Vosko -

pozn.: Veršovačka vznikla v r.1980