Nešťastie (ne)chodí po ľuďoch, ale aj po medveďoch

Tohtoročná zimná štatistika varuje. Preceňovať svoje fyzické sily a schopnosti sa nevypláca. Bez nadobudnutých skúsenosti to nejde. A že to platí aj v ríši zvierat, svoje vie skúsený skialpinista, lesník a poľovník Vladislav Refka z Pohorelej. Pod lavínovým svahom nad Pohorelským vodopádom v rokline medzi Bartkovou a Orlovou našiel 12. marca mŕtve tohoročné mláďa medveďa. Najprv si myslel, ako mi povedal, že je to jazvec. Keď malé zamrznuté telíčko otriasol od snehu, neveril vlastným očiam. Bol to niekoľkotýždňový samček medveďa. V kosodrevinovom laviništi sa z pochopiteľných dôvodov dlho nezdržiaval. Čo keby tam bola jeho matka!?.... Radšej ani na to nepomyslieť. Pravdepodobne, ako Vlado povedal pri obhliadke medvedíka zoológovi NAPANTu Ing. Stanislavovi Ondrušovi, medvedia rodinka sa presúvala po zľadovatenom svahu.
Presun cez horizont hole hravé medvieďa nezvládlo. Zrútilo sa po zľadovatenom svahu na skalné kaskády. Niekoľkostometrový pád neprežilo.
Zo spísaného zápisu o úhyne medveďa zoológom som sa dozvedel, že 12 týždňové mláďa vážilo 3,8 kg, dĺžka tela – 48 cm, chvosta – 6 cm, ušnice – 4 cm, výška tela – 26 cm, dĺžka hlavy – 15 cm, obvod krku – 30 cm, dĺžka prednej laby – 4 cm, šírka – 5 cm, dĺžka zadnej laby - 7 cm, šírka – 4,5 cm, dĺžka srsti na chrbte – 3,5 cm.