Nad dedinou vyšla hviezda jasná

Nad dedinou vyšla hviezda jasna,
ach Bože môj, jaká som nešťastná.
V Pohorelej ma ohovaraju,
že ma mamka mladú nevydaju.

Staré ženy dajte že mi pokoj,
veď ja rastiem jak zelený topoľ.
Veď ja kvitnem jak červená ruža,
netreba mi do jeseni muža.

A na jeseň ako sa mi páči,
keď mi prídu po voli pytači.
Keď mi prídu, budem sa vydávať,
naučím sa s mladým mužom spávať.

S mladým mužom na jednej posteli,
vtedy sa mi srdce rozveseli.
S mladým mužom na jednom vankúši,
vtedy bude pokoj mojej duši.

Prečo som sa skorej nevydala,
veď ja o tej dobrote neznala.
Ráno bije, večer ma šanuje
a do rána ma verne miluje.