Obsah

BIELIK Ernest

Typ: ostatné
Ernest BIELIKNarodil sa 18.6.1917 v Topoľčiankach, zomrel 15.6.1995 v Bratislave.

Bol čestným občanom Pohorelej.
Počas SNP bol veliteľom partizánskej brigády Jánošík s vyše 1300 členmi, ktorí pod jeho velením od začiatku povstania bojovali na všetkých úsekoch povstaleckého frontu.
Oddiely brigády sa zdržiavali v horách Nízkych Tatier a vykonávali diverznú činnosť na komunikáciách v okolí Brezna a Popradu.


E. Bielika v roku 1941 ako vojaka Slovenskej armády odvelili na východný front. Vo februári 1943 prešiel k Sovietskej armáde a stal sa príslušníkom čs. vojska. Po absolvovaní partizánskeho výcviku ho so skupinou vysadili na Latiborskej holi v Nízkych Tatrách. Brigáda Jánošík s vyše 1300 členmi pod vedením npor. E.Bielika bojovala takmer na všetkých úsekoch povstaleckého frontu. Po skončení druhej svetovej vojny pracoval v rôznych hospodárskych odvetviach. Pri príležitosti 50. výročia skončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom vymenoval prezident SR Ernesta Bielika do hodnosti generálmajora.

Nositeľ vyznamenaní:
Československá vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR, Orden krasnoe znamia, Medaila Partizán vlasteneckej vojny I. st, Rád Slovenského národného povstania, Československý vojnový kríž 1939, Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, Československá vojenská medaila Za zásluhy II. st., Rád Slovenského národného povstania I. tr., Za zásluhy národa II. st., Odznak partizána MNO, L´Ordre National de la Legion ďHonneur - Chevalier, Rad červenej hviezdy, Rad červenej zástavy, Rad práce.


Bojova cesta vysadkovej skupiny Janosik a jej velitela Ernesta Bielika


Partizanska skupina Janosik sa uz do 16. augusta rozrastla na sestdesiat clenov a tesne pred vyhlasenim povstania 26. – 28. augusta uz mala tri oddiely, stab, rozviedku a proviantnu skupinu s celkovym stavom styristoosemdesiat muzov a zien. Prave tato partizanska jednotka zohrala vyznamnu ulohu pred vyhlasenym a po vyhlaseni SNP, a to obsadenim Ruzomberka (27. augusta), Liptovskeho Mikulasa (28. augusta), Brezna a B. Bystrice (30. augusta). Po vypuknuti SNP sa jednotka rozrastla az na tisictristo muzov a zien.
Po oslobodeni B. Bystrice presunul E. Bielik stab skupiny z Jasenskej doliny do obce Jasenie do domu C. Demetera na namesti. Do Jasenia sa postupne presunula z provizorneho lesneho tabora na Latiborskej holi cela jeho jednotka. Z jasenskeho namestia odchadzali partizani Janosikovci v prvych dnoch SNP podla rozkazov vojenskeho armadneho vedenia na povstalecke fronty. Zaciatkom septembra sa stab oddielu premiestnil do Bujakova, kde bolo zriadene aj vycvikove stredisko vsetkych partizanskych oddielov a formoval sa tu aj zaklad ceskej partizanskej skupiny urcenej pre Moravu. Bielikova organizatorska skupina takto rozsirila svoje poslanie o vojensky vycvik a zrejme i o osvetovu vychovu partizanov. Podla vzoru z vycviku ceskoslovenskeho vojska v ZSSR v Buzuluku, Jefremove a Sagadure.
Dvanasteho septembra 1944 sa velka partizanska jednotka zorganizovana vysadkovou skupinou Janosik premenovala na zaklade rozhodnutia USPH na Partizansku brigadu Janosik, ktora mala sest oddielov (rot) a vsetky pomocne sluzby, vratane vlastnej rozviedky. Pritom dovtedy uplynulo len tridsatsedem dni od jej vysadenia na Latiborsku holu. Tie dni stacili aj na vyliecenie zlomenej nohy lekarky skupiny A. I. Jachinovej, ktora sa uz mohla vratit k brigade a zapojit do organizovania zdravotnej sluzby v brigade.
Partizanska brigada Janosik ucinne pomahala prvej ceskoslovenskej povstaleckej armade na Slovensku pri zastaveni postupu Nemcov medzi Cervenou Skalou, Sumiacom a Telgartom. Tam sa na ziadost podplukovnika Goliana a velitela breznianskej posadky majora Sekurisa sustredili 3. a 4. septembra vsetky styri oddiely brigady. V dalsich dnoch sa tu odohrali tuhe boje o udrzanie Horehronia. Tieto boje a boje pri Telgarte po 21. septembri 1944 patria medzi najuspesnejsie akcie v SNP. E. Bielik uvadza, ze az do vytvorenia Hlavneho stabu partizanskych jednotiek na Slovensku boli takmer denne pozyvani velitelia partizanskych brigad na velitelstvo armady, kde podplukovnik Golian alebo major Nosko formulovali poziadavky na velitelov partizanskych jednotiek nasadenych na povstaleckych frontoch.
Oddiely brigady Janosik postupne bojovali prakticky na vsetkych rozhodujucich usekoch obrany povstaleckeho uzemia. Pri Poprade, Telgarte, v Turci, pri Hronskej Dubrave, pri Zvolene a na dalsich miestach. Po vzniku Hlavneho stabu partizanskych oddielov na Slovensku dostali partizanske brigady prikaz od USPH v Kyjeve podriadit sa tomuto stabu.
Pred ocakavanym nutnym ustupom povstalcov z B. Bystrice sa brigada Janosik pripravovala na prechod do hor. Budovala podla rozkazov sklady potravin, vystroja a streliva v Jasenskej doline, kde bola jej prva vychodiskova zakladna pred vyhlasenim SNP. Stalo sa ale nepredvidane. Dalsimi rozkazmi vyssich partizanskych stabov sledujucimi vyuzitie uspesnej a pocetnej brigady Janosik pre boj v tyle nepriatela blizsie k postupujucemu vychodnemu frontu bol brigade urceny novy priestor posobenia a to: Brezno – Kralova Lehota – Poprad – Cervena Skala. Sklady v Jasenskej doline prestali mat pre brigadu povodny vyznam. Brigada stala pred problemom narocneho presunu muzstva a najnutnejsich zasob horami do noveho bojoveho priestoru.
V den padu B. Bystrice 28. oktobra 1944 ustupovali dva oddiely brigady Janosik na Velky Bok. Velitel brigady povazoval za nutne presunut aj stab tak, aby bol v uzsom kontakte s oddielmi v priestore vymedzenom pre bojovu cinnost brigady. Rozhodol, ze novym sidlom stabu bude Liptovska Teplicka. Preto sa stab pripravil spolu s vojakmi a partizanmi dalsich jednotiek, ktori sa k nemu pripojili, na presun z Jasenskej doliny do Liptovskej Teplicky. Trasa prechodu bola zvolena hrebenmi Nizkych Tatier. Po vydani najnutnejsich zasob zo skladov pri Kyslej a nalozeni vyzbroje a proviantu na sedemnast koni a jednu mulicu zanechal stab brigady pri skladoch v Jasenskej doline len strazny oddiel. Ale zaciatkom novembra po odstraneni zavalov v Tesnych Skalach a prekazok na ceste do doliny sa sklady stali koristou nemeckej armady. Len cast zasob bola zachranena pritomnymi mensimi partizanskymi jednotkami a obyvatelstvom dedin, ktore ich aspon ciastocne vyuzilo pri poskytovani pomoci partizanom v zime 1944/1945. Zo zachranenej vlny plietli jasenske zeny partizanom svetre a koza dodana niektorym obuvnikom sa pouzivala na najnutnejsie opravy obuvi partizanov.
Prechod stabu a casti brigady Janosik z Jasenskej doliny po hrebenoch Nizkych Tatier cez Prasivu, Chabenec a dalej cez hory do Liptova patri k najdramatickejsim presunom vojsk v SNP. V mrazivom pocasi a snehu trval prechod po hrebenoch dva dni a jednu noc. Brigada pri tomto prechode prisla o prevaznu cast zasob. Zo sedemnastich koni, ktore niesli zasoby, zostal zivy len jeden a mulica. Pri chate pod Dumbierom doslo k boju uzsej skupiny stabu s nemeckou jednotkou, ktora sa pokusala stab zajat. V tazkom boji padli styria partizani, Nemci mali dvadsatosem mrtvych. Stab zmenil trasu prechodu do Liptovskej Teplicky a postupoval dalej juznymi svahmi Nizkych Tatier ponad Lom, Bystru, Myto pod Dumbierom, Bacuch a Pohorelu do Liptova.


Horehronie, 21.9.2009: Ing. Miroslav Cibula, CSc.


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 11. 5. 2018 13:33
Autor: Správca Webu