DOBŠINSKÝ Pavol

Bol vojakom cisárskej armády, tajomníkom Samuela Reussa v Revúcej, pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, od roku 1861 evanjelickým farárom v Drienčanoch, kde 22.10.1885 aj zomrel. Prekladal tvorbu svetových romantických básnikov, ako študent redigoval zábavník Holubica a Sokol. Zaslúžil sa o vydanie prác J.Čajaka, J.Bottu a L.Kubányho, publikoval pedagogické a kultúrne články, štúdie a monografie.
Do povedomia mnohých generácii slovenských detí a ich rodičov sa však dostal svojou zberateľskou činnosťou, hlavne ľudových rozprávok a povestí.

 

Chodníčky Majstra Pavla

Viem, nepatrí sa miešať dejiny. Ani mena. Ale ako by ste výstižnejšie označili toho, koho úprimne obdivujete? Vráťme slovu majster pôvodný význam! Mali sme jedného Majstra, Majstra Pavla. Vytvoril v Levoči prekrásne dielo, ktoré obdivuje celý kultúrny svet. Ale mali sme aj druhého Pavla, ktorý ako dobrý hospodár chodil po slovenských roliach, zbierajúc zabudnuté klásky ľudového umu, svedčiace nielen o múdrosti, ale aj o veľkej viere v spravodlivosť a láske k pravde u našich rodákov. Jemu vďačíme za to, že naše deti už vyše stovky rokov obsah pojmov Dobro a Zlo, Statočnosť a Zbabelosť, Láska a Nenávisť poznávajú aj v podobe do písmeniek zašifrovaných prekrásnych príbehov Prostonárodných slovenských povestí. Vďaka jemu, Majstrovi Pavlovi Dobšinskému.
Z Gemera na Horné Pohronie nebolo nikdy ďaleko. Tieto končiny vari odjakživa spájali putá prírodné (v podobe prirodzených prechodov) a neskoršie, keď sa Horehronie zaľudnilo aj ekonomické aj kultúrne. Korene administratívneho zväzku oblasti siahajú pravdepodobne až do temných hĺbok 12. storočia, do dôb Gemerského komitátu.
V čase národnoobrodeneckého hnutia Slovákov sa stáva Gemer priam oázou záujmu o slovenskú ľudovú kultúru. Samuel Reuss a jeho synovia Adolf, Gustáv a Ľudovít, Janko Francisci, August H. Škultéty, Peter Kellner Hostinský, Štefan Daxner, Samuel Ormis, Jonatan Čipka - Hradovský a už spomínaný Pavol Dobšinský, to je niekoľko, azda najvýznamnejších mien v nekonečnom rade obetavých nadšencov, ktorých v role duchovných, učiteľov a študentov spájal ušľachtilý záujem o slovesnú umeleckú tvorbu slovenského ľudu. Ich cesty viedli k prameňom na všetky sveta strany. A ťažko uveriť, že by si nenašli chodníček na Horné Pohronie, kde, čo dedina, to jedinečná reč, kroj a jedinečné zvyky museli vzbudiť záujem u každého náhodného návštevníka, tobôž u zámerných hľadačov týchto írečitostí. Našli sa doklady, že tomu tak skutočne bolo. Prekrásne, reprezentačne vydanie Prostonárodných povesti z roku 1974 vo svojom prvom zväzku obsahuje aj rozprávku O kocúrikovi, s podtitulom: Podal a rozpráva Samuel Ormis z Hrona v Gemerskej stolici. Reč a výrazy ponapravil Pavol Dobšinsky na Šumiaci dňa 9. septembra 1859.
Čo ma na tejto rozprávke tak zaujalo? Najviac vari to, že jej prvá časť je zapísaná v šumiackom, druhá v pohorelskom nárečí. Listujúc v poznámkach k tomuto zväzku, ktoré okrem iného obsahujú informácie Dobšinského o obciach Šumiac, Telgárt a Pohorelá, ako aj pozoruhodnostiach pôvodu ich obyvateľov a ich nárečia, ako aj v iných materiáloch, získal som presvedčenie, že držím v ruke prepis veľmi zaujímavého dokumentu.

Samuel Ormis, venujúci sa zberateľskej činnosti, už ako študent gymnázia robil prvé zápisy v rokoch 1844 - 1845, možno aj skôr. Z tohto obdobia zrejme pochádza aj príbeh O kocúrikovi. Z textov vyplýva, že Dobšinský v prípade ich prepisu robil len nutné pravopisné úpravy, napríklad mäkčenie spoluhlások d, t, n, l, hláskou e v pôvodnom zápise pohorelského nárečia označené mäkkým jer zmenil na označenie mäkčeňom. O tomto svedčí aj vyjadrenie Samuela Reussa: "Písaval som sám i mojich spolupracovníkov som k tomu pridŕžal, aby tak verne a šetrne, ako to len pre lepšie porozumenie, jedno slovo priložil. ktoré vypravovateľ v behu reči nenašiel alebo zapomenul povedať."
V obidvoch prípadoch, či už za dobu zápisu rozprávania považujeme roky štyridsiate alebo až rok 1859, ide pravdepodobne o jeden z najstarších profesionálnych zápisov pôvodného šumiackeho a pohorelského nárečia.
 

- Návoy P.: Chodníky v nás -

Dokumety:
Dobšinský P.: O kocúrikovi pdf 150.14 KB