TONKOVIČ Pavol

Narodil 13.1.1907 v Podkoniciach; Zomrel 22.5.1980 v Bratislave.

Roku 1938 absolvoval štúdium hry na husliach u N.Kubáta na Hudobnej a dramat. Akadémii v Bratislave, 1941 a 1943 zložil štátne skúšky z hry na klavíri a na organe. V rokoch 1950-53 študoval dirigovanie a spev na VŠMU. V rokoch 1929-45 pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, v rokoch 1945-49 bol pracovníkom rozhlasu v Košiciach, kde založil a dirigoval ľudový inštrumentálny súbor Branisko. Od roku 1951 bol pracovníkom rozhlasu v Bratislave, z toho v rokoch 1954-66 dirigentom Súboru ĽUT Československého rozhlasu, ktorého bol spoluzakladateľom, od roku 1966 bol vedúcim redakcie ľudovej hudby. Roku 1949 bol spoluzakladateľom a do roku 1951 aj umeleckým vedúcim SĽUKu. V rozhlase rozvinul bohatú organizátorskú i skladateľskú činnosť. Upravoval ľudové piesne a tance, vytvoril okolo 200 kompozícií z ľudového hudobného materiálu, ktorý zbieral a nahrával po celom Slovensku (Vrchárska nálada, Veselica z Pohorelej, Podtatranské obrázky, Do krutu a do šaflika, Hojdana, Hojdana atď.). Hudobne spolupracoval na filmoch Jánošíkova tradícia a Cesta za ľudovými hudobnými nástrojmi. Zozbierané ľudové piesne vydal v publikáciách Spevy nášho ľudu (Bratislava 1951), Spevy z Oravy (Martin 1954), Terchovské nóty (Bratislava 1957). Na študijných cestách v zahraničí sa venoval aj zbieraniu folklórneho hudobného materiálu krajanov i iných národov (MĽR, BĽR, USA, Kanada, ZSSR, Vietnamská socialistická republika, Tunisko a inde.) Príspevky o slovenských ľudových hudobných nástrojoch a nástrojovej hudbe publikoval v odborných a osvetových časopisoch.

Nositeľ Ceny A.Zápotockého (1977), vyznamenaný Za vynikajúcu prácu (1972), menovaný zaslúžilým pracovníkom Ministerstva kultúry vtedajšej SSR (1977).