Obec Pohorelá
Pohorelá – oficiálna stránka obce

Kaštieľ v Pohorelskej Maši

Kaštieľ

Záznam v obecnej kronike:

V budove kaštieľa je týmto časom /1935/ umiestnená správa štátnych lesov a statkov s dôchodom. Miestnosti úradné sú v prízemí, súkromný byt správcu Igora Nemeša na prvom poschodí. Predtým však až do prevratu bol letným sídlom rodiny Coburgov, kráľa bulharského a ním vodených hostí. Kaštieľ ožíval zvlášť v dobe poľovačiek a hostil vo svojích sieňach významné hlavy európskych vladárov ako Viléma, cisára nemeckého; Rudolfa Habsburgského; princa dánskeho; knieža šlesvické a mnohé iné grófske a šlachtické rodiny. Na tieto časy miestne obyvateľstvo dnes veľmi rado spomína, lebo hostia častokrát štedrým spôsobom prejavovali svoju povznešenosť.

Dnešný kaštieľ bol vystavaný v rokoch 1834 – 1835 panstvom Coburgov a síce Augustom. Ešte pred výstavbou tohto malo panstvo drevený, ktorý stál na mieste, kde dnes je chrám Boží. Keď už nový bol používaný panstvom, starý slúžil za obytné miestnosti robotníkom až do doby, Keď už svojou schátralosťou ohrozoval životy v ňom prebývajúcich. Bytové zariadenie nato že kaštieľ bol obývaný len krátky čas do roka, bolo veľmi krásne. Žiaľno, že zo zariadenia zostali len skromné zbytky, ktoré väčšej umeleckej a starožitnej ceny nemajú.
Kto a kde odviezol vzácnejšie predmety nábytku a príborov, okrem toho čo sa ešte nachádza v naproti ležiacej vile, nie mi je známe. Pri dnešnej návšteve izieb v kaštieli, zívajú tieto prázdnotou. V nasledujúcich riadkoch snažím sa aspoň zhruba popísať stav dnešného kaštieľa.
Vchod pre panstvo do kaštieľa je zo strany hradskej a rozdeľuje budovu na symetricky na 2 časti. Nad hlavným vchodom je balkón, z ktorého panstvo prijímalo hold svojich zamestnancov, prípadne ztadiaľ pozorovalo za slávnostných príležitostí zábavy miestneho ľudu. Prípadne, keď sa deti Coburgov nezabávali práve v parku, slúži im tento malý priestor balkóna k zábavám. Tu sa bavieval ako chlapec dnešný cár Boris.
Od tohto vchodu vedie kameňami dláždená chodba priamo k schodišťu. Na stenách chodby sú zavesené lovecké trofeje bývalého panstva. Sú to parohy statných jeleňov a srnčej odstrelených väčšinou v chotári pohorelskom; medzi nimi sú aj parohy dvoch daňkov. Na pravej strane schodišťa je tiež množstvo parohov vysokej, dve hlavy statných kancov, krásny exemplár ostrovida, dvoch líšok vydry a kún. Okrem toho sú tu vypchaniny zveri pernatej. Na chodbe prvého poschodia, ktorej dláždenie je z dosák po stenách vidíme opäť parohy vysokej, jako aj hlavy jeleňov s krásne vyvinutými parohami.
V izbách prvého poschodia je dlážka vyložená jedinečnými parketami snáď v celej Európe, čo sa druhov dreva týče. Nábytku v izbách je už málo.
Na stene schodišťa l druhému poschodiu sú štyri veľké obrazy mníchovského maliara Recknayla. Obrazy sú zhotovené v rozmeroch 2,5m x 3m. Jeden znázorňuje kanca v zime, druhý jeleňa v lete, tretí hlucháňa – kohúta v dobe tokania a štvrtý medveďa u potôčku.
Na chodbe druhého poschodia okrem málo parohov sú menšie obrázky znázorňujúce vtipné výjavy všetkých možných zvierat.

- v roku 1935 zapísal kronikár Koloman Piljar



(pozn.: výpis záznamov z kroniky bez gramatických a štylistických úprav)
 

V tridsiatych rokoch bol kaštieľ zoštátnený a prevzali ho štátne lesy. Koncom tridsiatych rokov budovu prevzala Katolícka charita v Bratislave, ktorá v nej bez adaptácie zriadila domov pre deti siroty – sirotinec. Vnútorné zariadenie bolo presťahované do Čiech na hrad Orlík. Detský domov - sirotinec bol v budove do konca roka 1942.
Od roku 1943 bol v budove umiestnený ústav pre nevyliečiteľne chorých s úradným názvom Ošetrovací ústav v Pohorelskej Maši. Cez SNP bola v ústave vojenská nemocnica. Pri mínovom zásahu bola v ústave zabitá jedna pacientka. Ústav až do roku 1948 spravovala katolícka charita v Bratislave. Po poštátnení v roku 1948 ústav prevzalo povereníctvo zdravotníctva v Bratislave.
Od 1. októbra 1955 bola v ústave umiestnená aj ambulancia zdravotného obvodu našej obce a závodná ambulancia Tatrasmaltu v Pohorelskej Maši terajšieho Strojsmaltu až do otvorenia terajšieho zdravotného strediska.
Od 1. januára 1976 patrí ústav pod Okresný ústav sociálnych služieb v Banskej Bystrici. V ústave sú umiestnené slabomyseľné deti chlapci a dievčatá od 3 rokov až do 22 rokov, neskôr sa horná veková hranica posunula až na 26 rokov. V tomto čase v ústave pôsobili rehoľné sestry – mníšky.
Ústav prešiel mnohými rekonštrukciami, zakúpením ďalších budov pre klientov a v roku 1998 samotným premenovaním na Domov sociálnych služieb.
Domov sociálnych služieb je v súčasnosti rozpočtová organizácia s vlastnou právnou subjektivitou. Zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj.

 

Odkazy:
Internetová stránka DSS

Dátum vloženia: 4. 3. 2018 19:09
Dátum poslednej aktualizácie: 25. 9. 2020 21:04
Autor: Správca Webu

Obec

Informácie e-mailom

Novinky e-mailom

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 5
DNES: 138
TÝŽDEŇ: 1839
CELKOM: 359196

Anketa

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.

SMS-rozhlas

SMS rozhlas

SMS-rozhlas
dôležité hlásenia
miestného rozhlasu
SMSsprávou do mobilu

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Šachový týždeň 2009 -- priebeh partií na námestí - v pozadí náš kostol

Interaktívna fotomapa

Pohorela

Partneri