Na náš oblok

Na náš oblok sadla lastovička,
v pišteku mi drobný list priniesla.
To bol lístok v žiali napísaný,
príď mi milý z vojny domov čo v najkratšej chvíli.

Jak môj milý smutný list prečítal,
hneď raportu dovolenku pýtal.
/:Pán kapitán pre Boha vás prosím,
na malý krátky čas dovolenku prosím.:/

Na tri dni som dostal dovolenku,
aby som šiel navštíviť milenku.
Prišiel som tam pod jej okienečko,
otvor že mi moja milá, ty moje srdiečko.

Jak má milá smutný hlas začula,
hneď m dvierka otvoriť bežala.
Vitaj milý, frajer môj úprimný
a či ešte pôjdeš nazad do tej vojny?

Veru milá, veru ja ísť musím,
dokiaľ muňder vojenský ja nosím.
/:A keď muňder budem odovzdávať,
vtedy milá moja budeš sa vydávať.:/