Na Mitra na salaši

Tu keď sa podnapijú, vypovedia jeden druhému svoju krivdu. - Je rozlúčka. Dobrí kamaráti, ktorí strávili radosť i ťažkosť v kamarátstve, musia sa rozísť.

Tí valasi, čo sa hnevajú na salašníka, chodia žalovať na neho gazdom. - „Teľo syra predal...teľo!...Tən vas poriadne dostal“. Iní žalujú na baču.
Potom salašník zvolá gazdov na zúčtovanie. - Ukáže im, aký bol príjem a výdavok salaša z položky na položku. Koľko dostali gazdovia, koľko juhási, koľko išlo na soľ, na „barcu“ (barca = poplatok za pašu majiteľovi lesa: Štátnej lesnej správe), koľko dala jedna ovca syra atď. Z toho potom gazdovia posudzujú salašný rok.
Ten čo sa mu stratila ovca, nezabudne prejaviť príkru zlosť. - Darmo sa vyhovára bača na valachov - on je vina.

Na Mitra, keď sa ovce zasa vrátia do ovčiarne, chodia pastieri po gazdoch. V tom čase sa začína rezanie oviec. Dolezne sa aj valachom. Dostanú lopatku, dakedy aj stehno; podľa toho aký je gazda a jeho vzťah k bačovi.
Dakedy bača ani nemusel ku gazdom. Gazdiné samy priniesli mitrové. - A bačovka bola za starodávna v tom čase veľká pani. Merala gazdinám pálenku, častovala ich koláčmi a mäsom.
Večer sa zišli u baču všetci juhási a mitrovali. Zabávali sa pri muzike, Cigáni im vyhrávali až do rána.
Veselo bolo u baču - spev, tanec na Mitra, keď sa dobre skončil salašný rok a gazdovia štedro odmieňali bačovú starostlivosť. - Žien, chlapov plná chyža!...
Na Všechsvätých šli juhási pred sv.omšou na oferu. - Prvý šiel bača, za ním dojčiari, baraniari a honelník. Každý oferoval oštiepok.
Veľa ráz sa vraj stalo, že bača a juhási ledva stáli na nohách. - Nečudo veď šťastlivé dokončenie salašného roka nie je pletka! - Aj Pán Boh vari zažmúril oko.
S oferou sa delili miestny farár s kantorom. Teraz však už nemajú čo deliť, lebo na oferu sa už zabudlo. - (Tak sa časy menia, tak tento svet beží. A starý pohorelec nad každou zmenou krúti hlavou...).
 

G.Horák: Pohorelá-dedina pod Orlovou (1939-1943)