Obsah

BAHÉRY Jozef

Typ: ostatné
Jozef Bahery- hudobný skladateľ - pedagóg - publicista – regenschori
- učiteľ a organista v Pohorelej

Narodil sa 8.12.1844 v obci Muráň, umrel 12.3.1931 v Pohorelej, kde je aj pochovaný.
- otec Ján Bacherik, matka Mária rod. Droppová.

Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1874-1931 pôsobil v Pohorelej ako učiteľ a organista. Autor vyše 100 cirkevných skladieb skladieb, z ktorých zostavil 2 publikácie. Zbieral a knižne vydal slovenské ľudové piesne, v periodikách Slov. noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi (napr. cyklus o kráľovi Matejovi).

V národno-buditeľskej činnosti bol Jozef Bahéry aktívny. Publikoval v slovenských a maďarských časopisoch ľudovýchovné povesti, poviedky, besednice. Zostavil dvojjazyčne šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy. Komponoval. V roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň.

Bol členom Matice slovenskej. Prispieval aj do matičných časopisov, napr. článkami Prímenia z Pohorelej, Z nárečia Pohorelej a podobne.

Národný umelec Mikuláš Schneider Trnavský prevzal zo zbierky jeho cirkevných piesni do Jednotného katolíckeho spevníka šest piesni, čo bolo zo strany náročného nestora a majstra modernej kompozície pre Jozefa Behéryho vyznamenanie.

Pôsobenie Jozefa Bahéryho siaha ďaleko za hranice obce Pohorela. Šesť desiatok rokov pracoval v centre školskej, literárnej a hudobnej činnosti v gemersko-horehronskom regióne.

V časoch Apponyho maďarizačného zákona chodil po gemerských mestečkách - Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota, Hnúšťa, Tisovec a vo svojich vystúpeniach od maďarských orgánov žadal slovenske školstvo, slovenské gymnázia a do slovenských škôl slovenčinu.

V mimoškolskej a kantorskej činnosti mal viac funkcii: sedem rokov člen výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, štyrikrát predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, šesť rokov hlavný notár učitelského spolku v rožňavskom biskupstve a ďalšie.

Za jeho národné cítenie "odmenou" mu bola predčasná učiteľská penzia.
V roku 1922 podrobil sa očnej operácii, pričom stratil jedno oko a na druhe videl matne.

Nositeľ radu „Pro ecclesia et Pontifice“, ktorý mu udelil v roku 1923 pápež Pius XI za skladateľskú činnosť na poli chrámovej hudby, a vyznamenania „Strieborný kríž rytierskeho rádu bulharského cárskeho dvora“, ktoré mu v roku 1904 udelil Ferdinand Coburg.

Medzi najstaršími pohorelskými občanmi aj teraz najspomínanejšou osobou je kantor, učiteľ Jozef Bahéry. Veľa vedia o ňom rozprávať. Cenili si ho pre jeho dobrý prístup k ľuďom, náročnosť, svedomitosť a prísnosť. Mali ho radi. Vážili si ho. V obci a gemersko-horehronskom regióne mal úctu a autoritu.
 

- Ján Pompura -


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 11. 5. 2018 13:41
Autor: Správca Webu