Obsah

COBURG Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária

Typ: ostatné
Ferdinand Coburg- bulharský cár Ferdinand I.,
- šľachtic, diplomat, knieža, spisovateľ, botanik, ornitológ a filatelista

Najmladší syn Augusta Ľudovíta Coburga (1818-1881) a Clementíny, princeznej Orleánskej (1817-1907)

* narodil sa vo Viedni (Rakúsko) 26. februára 1861;
† zomrel v Coburgu (Nemecko) 10. septembra 1948;

20.4.1893 sa oženil s Máriou Bourbon Parmskou (1870-1899), dcérou parmského vojvodu Róberta.
Spolu mali 4 deti: Boris, Cyril, Jevdokija-Eudoxia a Nadežda
Po smrti manželky Márie sa druhýkrát oženil v roku 1908 s kňažnou Eleonórou von Reuss Köstritz (1860-1917).
Tretíkrát sa oženil v lete roku 1947 s Alžbetou Mesárovou z Muráňa (1921-?)

Často navštevoval Slovensko, ku ktorému mal mimoriadne vrúcny vzťah. Pri návštevách Horehronia býval v kaštieli v Pohorelskej Maši - letnom sídle Coburgovcov. V tunajšom kostole v lete v roku 1911 sa konala birmovka jeho obidvoch dcér - princezien a princa Cyrila.

Bol patrónom pohorelského kostola. Kráľ Ferdinand daroval dvojkomorový orgán údajne bývalému organistovi a učiteľovi Jozefovi Bahérymu za jeho zásluhy na poli cirkevnom ako aj na školskom v Pohorelej. Na prednej strane organa sa nachádza tiež erb.

Zo záznamov kroniky obce Pohorelá (bez gramatických a štylistických úprav):

 

  • rok 1935

Prastromy:


V osade Maša až do nedávna po oboch stranách krajinskej cesty stály staré lipy, ktoré vysadilo panstvo v začiatku usídlenia miestneho obyvateľstva. Do dnes z týchto starých líp sa už len niekoľko zachovalo, ostatné nakoľko tienili príbytky boli sťaté. Keď na kraji parku bola vystavená, ešte dnes v krásnom stave zachovaná vila, v ktorej býval vždy riaditeľ miestnych a okolitých hutí, museli byť vyťaté tri ohromné lipy, v ktorých tieni rad odpočíval bulharský kráľ Ferdinand so svojou rodinou. Tomuto tak k srdcu prirástli mohutné lipy, že po ich sťatí, nechal vybrať ich pne, naložiť na železničné vozne a odviezol do Bulharska. Preto, že lipy bez svolenia bulharského kráľa nechal sťať bývalý riaditeľ hutí, bol za tento čin z jeho služieb prepustený. Okrem už spomenutých stromov je v miestnom parku ešte dosť starých líp, gaštanov, zvláštny druh bukov, tís a mnoho iných. Tieto ešte skoro každoročne chodí obzerať Ferdinand a veľmi nemilo sa ho dotkne každá zmena, ktorú návštevou v parku shľadá.
 

  • rok 1936

Monarcha Ferdinand Coburg o Hroncoch


Často spomínaný /v kronike/ bývalý monarcha bulharský kráľ Ferdinand, zdržoval sa takmer celé tohoročné leto v svetoznámych kúpeľoch na Sliači. Dnes už samozrejme neni ten svieži a bodrý muž, ktorý voľakedy na tunajšom svojom panstve veľké poľovačky so svojimi vzácnymi hosťami poriadal. Postava jeho je už trošku ohnutá pokročilým vekom. Tvár jeho zdobí alebo zaujímavou robí charakteristická pre neho briadka a na hlave nosieva známu bulharskú čiapku so strieškou. Pri väčšom – menšom stúpaní podopiera sa o svojho tajomníka, lebo roky, tie nezadržiteľné roky, rovnako pritlačia kráľov i chudákov. Meno jeho a osobnosť kráľa Ferdinanda spomínam preto, lebo i on rád na náš kraj a ľud často a aj verejne spomína. Tak v júlovom čísle deníka „Slovák“ možno sa bolo dočítať z pera poslanca Šaláta, že je veľmi povďačný /Ferdinand - kráľ/ pánu prezidentovi Masarykovi, že mu bol dovoliť voľno prichádzať znovu na jemu milé Slovensko. „cítim sa byť /hovorí kráľ Ferdinand/ odchovancom slovenského ľudu z Pohorelej, Heľpy a Polomky. Narodil som sa síce v Rakúsku, ale od malička som rástol medzi Slovákmi. Ich reč sa mi veľmi páči, rozumiem jej. Verte mi, že tak rád mám nábožný, pracovitý, snaživý a úctivý ľud slovenský, že i sám z väčšej čiastky cítim sa byť Slovákom.“ Z týchto vlastných jeho slov je patrné, že ako veľmi prirástol mu k srdcu zvlášť náš kraj a že veľmi rád naň a ľud spomína.
 

  • rok 1941

Návšteva bývalého cára Ferdinanda v Pohorelej


Na deň Nanebovstúpenia Pána 22. mája okolo 4. hod. popoludní prišiel neočakávane na svojom aute Jeho Veličenstvo býv. cár bulharský Ferdinand na návštevu tunajšieho kostola a fary. Pretože návšteva nebola ohlásená, dôstojného p. farára Kašaja nenašiel doma. So svojim autom vyšiel až pred bránu kostola, ale aj ten našiel už zavretý. Farníci, bývajúci v blízkosti kostola, povšimli si, že nejaké auto vyšlo strmým briežkom až ku kostolu, čo je vecou nezvyčajnou, lebo auta zastavujú zbyčajne len pred farou a cestujúci tu z nich vystupujú. Zvedavosť privábila ľudí na cestu, kade sa auto vracalo. Išlo krokom, takže obyvatelia ľahko poznali svojho bývalého dobrodincu a úctive sa mu klaňali. Auto na dedine zastalo a J.V. cár potom obdaroval niekoľkých občanov peňažitými darmi.


Odkazy:

Pohorelské železiarne
Fotogaléria - historické fotografie miestnej časti Pohorelská Maša


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 13. 9. 2018 11:36
Autor: Ján Pompura