Obsah

MÜLLER Ján

Typ: ostatné
Košický rodák, hutnícky inžinier a podnikateľ Ján Müller (1809 - 1890) bol známy po celom Uhorsku ako odborník v oblasti zriaďovania, prevádzky a rekonštrukcie železiarskych a iných priemyselných podnikov.

Bol zakladateľom železiarne v Banáte, na majetkoch grófa Csákyho na Spiši, pôsobil ako riaditeľ železiarne v Prakovciach a aj ako hutnícky inžinier a spoluvlastník v coburgovských železiarňach v Krompachoch. Skúsenosti nadobudol na študijných cestách v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Anglicku. V r. 1851 sa presťahoval do Košíc, kde využíval tieto skúsenosti na podnikanie a spoluprácu pri zriaďovaní a rekonštrukciách podnikov ako napr. myslavsko-hýľovského železiarskeho podniku, Košického umelého mlyna, Kežmarských pradiarní, Fleischerovej strojárne v Košiciach a pod. Bol poradcom pri usporadúvaní výstav vo Viedni a v Paríži a sám bol v r. 1869-72 majiteľom strojárne a zlievárne na vtedajšej Prešovskej ceste, členom predstavenstva správy Košickej účast. spoločnosti plynového osvetlenia, zakladateľom a členom správy I. košického parného mlynu i riaditeľom Hajduovskej tehelne, 6 rokov pôsobil ako predseda OPIZ (1869-1875) a 1 rok ako člen mestského zastupiteľstva v Košiciach.

Služby tohto vynikajúceho technika a inžiniera využil Ferdinand Juraj Coburg aj v Pohorelej, keď v Pohorelej postavil pudlovaciu pec vykurovanú drevným plynom.
Ján Müller mal značný podiel aj vybudovaní Augustovej hute v rokoch 1847-1850. V prevádzke tu boli dve valcovacie trate na tyčové železo a skujňovací hámor s 8 vyhňami. Práve on neskôr zaviedol v Pohorelej nový spôsob skujňovania vo vyhniach typu Conte, ktorý znižoval spotrebu paliva a zvyšoval produkciu.

Zo Slovníka košických osobností od PhDr. Márie Mihókovej.

 

Odkazy:
Pohorelské železiarne


Vytvorené: 4. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 11. 5. 2018 13:40
Autor: Správca Webu