Zvyky na Veľkú noc

Veľkonočné zvyky v Pohorelej niektoré zachovávané dodnes:

Ako všade inde i v Pohorelej radi na Veľkú noc šunku - šoldru. Varia ju na Veľký piatok. Mastnú vodu, v ktorej sa varila šunka, gazdiné odkladajú do pohárika a užívajú proti hadom, pľuhavcom. Ženy chodia v lete na lesné ovocie, nuž stretávajú sa často s hadmi. Natierajú si nohy veľkopiatočnou mastnou vodou, aby boli chránené proti hadiemu jedu. I rožný statok a ovce, ktoré sa pasú na skalnatých stráňach, sú vystavené hadiemu nebezpečenstvu. - Gazdiná pamätá i na to; veď tohto preventívneho lieku je dosť. Natrie mastnou vodou ratice kráv a volov, ratičky oviec, vemená kráv a škurlaťiki oviec. Svedomie je na pokoji...
Masť vyvarená z veľkonočnej šunky sa používa i na mastenie mladého ľanu, aby vraj vlákna boli hladučké ako masť.

Ak na Veľký piatok prší, treba sa obávať suchého roka: Veľki piatęk dəžďəvỵ, robi ročęk žỵžňivỵ.

Na vzkriesenie - ako na všetky slávnostné sviatky, pri kostole strieľajú z mažiarov. Čím sa viac strieľa, tým väčší sviatok alebo naopak.

Vo Veľkonočnú nedeľu ráno praží gazdiná teľacinu, alebo mäso z baránka. Keď je mäso upražené, rozbije naň vajcia a je z toho praženica s mladým mäskom. Domáci majú rannú pochúťku.

Veľkonočný pondelok je dňom mužského pokolenia, ktoré najlepšie reprezentujú parobci. Daktorí, aby nič nezameškali, začnú konať svoju povinnosť hneď po polnoci. Vedrá idú z ruky do ruky. Dievča je chúďa premočené až do kosti. Daktorí, a veru väčšina z nich, sa neuspokojí s vedrom. Parobci zavedú dievča k potoku a tam ho do milej chuti vyoblievajú. Ak sa dievka priveľmi bráni, postarajú sa o ňu dôkladnejšie. - Vhodia ju, nebožiatko, do potoka a keď sa im ešte vidí málo zamočené, použijú aj vedrá. Dakedy sa aj parobokom dostane sťeblo čerstvej vody. Ak je dievča šikovné, s jedným si poradí. - Veď keby chodili po jednom, to by sa dievky tak nebáli, ale chodia celé skupiny a proti mnohým je aj šikovná bezradná... Mamičky skrývajú menšie dievčence do ginca (suda) a prikrývajú ich riečicou. - Mať vyhovie dievčaťu: skryje ho a chlapcom tajne ukáže,kde ho majú hľadať; nenahnevajú sa teda ani oni. - Napokon aj cez riečicu sa dá poriadne obliať. Po oblievačke musia dievčence a matere parobkov dôkladne pohostiť - pouctiť. Starostlivo ponúkajú najmä toho, z ktorého by radi mali zaťa.

Puzički (bahniatka) svätené na Kvetnú nedeľu, chránia domy proti zhubnému účinku blesku. Proti hromu používajú aj halúzky z liesky. Ľudová legenda vraví, že Panna Mária sa raz za búrky skryla s Ježiškom pod liesku. Preto vraj do liesky nikdy hrom neudrie.

^{- Gejza Horák: POHORELÁ – dedina pod Orlovou (1939-1943) -}

Video na Facebooku tu